Ide sa na Blšák

Autor: Rodinné centrum Macko | 19.4.2013 o 14:56 | (upravené 21.4.2013 o 14:27) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  178x

Vyšli sme von z brány a počasie ma prekvapilo príjemným chladivým vetríkom, ktorý mi rozcuchal vlasy. Dcérke to neprekážalo. Rozbehla sa, a s radostným pokrikom „papa" si to nasmerovala k ceste. Pobehla som za ňou a po zastavení ju nasmerovala do centra." Sofinka, ideme teraz pozrieť vecičky pre teba. Možno tam niečo pekné nájdeme." Pozrela na mňa svojimi krásnymi očkami a podala mi rúčku. Toto predtým nikdy neurobila. Ako mi už všetko rozumie. Podala som jej svoj prst a spolu s manželom sme vykročili v ústrety rodinnému centru.

Starostlivý otecko dozeral pri vchode na dvoch malých loptošov, ktorí skúšali, koľko vydrží bránka a pomedzi to stíhal nakúkať do záhrady a sledovať dianie. Príjemne prekvapená množstvom ľudí som prechádzala úzkym chodníkom po záhrade a nasávala atmosféru. Panoval tu čulý obchodný ruch. Nachádzala sa tu všeho chuť oblečenia pre detičky. Kojenecké body, krásne tenisky, ružové, modré, zimné topánočky, sukničky pre malé slečny, chlapčenské nohavice, tričká, košele, ponožky, ponuka na predaj detskej postieľky. Na chvíľu som sa pristavila pri jednej mamičke. Hneď sa na mňa usmiala a spýtala sa milo, či niečo konkrétne hľadám. Vysmiata ako slniečko v lete som nevedela odtrhnúť zrak od rozkošných riflových šatočiek s krásnym spodným volánikom a v duchu si v nich predstavovala svoju dcérku. „O chvíľu sa sem vrátim," povedala som si pre seba a zatiaľ sa jej poďakovala. Vecičky vyzerali, že sú všetky v dobrom stave. Niet divu, malé dieťa ich málokedy dokáže zničiť, keď ich obvykle nosí len veľmi krátky čas. „Ahojte, už ste niečo kúpili?" oslovila som našu susedku s dcérkou, ktorá je skoro v rovnakom veku ako moja. „Ale áno, už sme kúpili súpravičku. Hľadáme hlavne teplákové, ale zatiaľ je všetko buď malé, alebo veľké," odvetila mi a obzrela sa. „A kde sú tvoji?" spýtala sa. „Stoja tu za tebou," usmiala som sa. Pozrela sa na mňa pobavene a zavolala na svoju dcérku, aby nešľapala po oblečení predávajúcich, ale len po chodníku. Otočila som sa a zbadala množstvo detičiek, ktoré vyliezali a zliezali zo šmykľavky kombinovanej s preliezačkou a hneď vedľa sa malé dievčatko hojdalo. To je skvelý nápad. Kým niektoré mamičky predávajú a iné nakupujú, deti sa vyšantia do sýtosti na čerstvom vzduchu. „Musím tam poslať muža aj s malou, nech ju zabaví," pomyslela som si. Dcérka si však všimla šmykľavku ešte skôr ako ja a už sa pomaly driapala hore schodmi pomedzi ostatné deti. Bola som sama. Zrazu ma susedka chytila za rameno a ja som zbadala mamičku, ktorá si s kočíkom razila cestu po úzkom chodníku. Také sme my mami. Stíhame sledovať našich malých huncútov a bdelým okom dianie naokolo a zároveň si vymeniť dobré rady. Teraz prišla moja chvíľa. Pomaly som sa presúvala pomedzi predávajúcich a v duchu pozorne sledovala a hodnotila tovar položený na stolíkoch, či dekách. Chcela som pozrieť pre malú tenisky a nejaké krátke nohavice na leto, ktoré by sa jej na spodku len zapli cvokmi. Mnohé vecičky boli nádherné a ja som si pomyslela, aká škoda, že výbavičku pre malú mám, inak by som sem prišla s peňaženkou na prasknutie a vytvorila jej garderóbu ako pre malé dámy. Žiadne tenisky vo veľkosti malej som však nenašla. Vrátila som sa k mamičke, ktorá mala riflové šatôčky, ale už som ich nemohla nájsť. Znova sa ma milo spýtala, či niečo hľadám. „Vy ste mali také krásne riflové šatôčky, aké to bolo číslo?" spýtala som sa. „Boli to 86-tky, ale práve ich zobrala jedna mamička," odvetila mi. Sklamane som poďakovala a presúvala sa ďalej. Zrazu som spoznala v skláňajúcej sa mladej žene našu učiteľku angličtiny z centra. „Aďa, čo ty tu?" zdvihla hlavu, usmiala sa a odzdravila ma. „Ahoj, predávam tieto veci, čo mi ostali po deťoch. Je mi ľúto ich vyhodiť." Pozrela som sa na stolík, kde boli rozložené všetky veci. „Ukáž, čo tu máš?" v tej chvíly mi padli do očí mi tenké krátke nohavice s cvokmi zospodu, presne také, aké som chcela kúpiť pre malú. „Skús jej ich obliecť," povedal mi manžel od chrbta. „Fúúha, kde ste sa tu vzali? Nepočula som Vás prichádzať. Ale malá je už nervózna a je už aj veľa hodín, tak sme prišli za tebou, aby sme už išli domov," odvetil mi.  „Kludne si ich vyskúšajte, aby si vedela, či malej padnú," razom zahnala Aďa moje zaváhanie. Stiahla som malej mikinu a pokúšala sa jej kraťasy pretiahnuť cez hlavu a telo. „Mohla by to nosiť ako sukňu," navrhol pobavene manžel. Vybuchla som do smiechu a pomyslela si: „No typická chlapská logika." Zapla som jej spodné cvočky a dcérka sa vytrhla manželovi a odbehla v kraťasoch,  pod ktorými mala tepláčiky, smerom k hojdačke. Bolo rozhodnuté. „Beriem ich, koľko stoja?" spýtala som sa.  „Zober si k nim aj bavlnené ponožky. Sú výborné," navrhla mi Aďa. „Nekupuj jej tie modré, zase jej budú všetci hovoriť, že je chlapec," zastarel sa manžel. „Zober si kludne dvoje," doložila ešte Aďa. „Koľko ti teda mám dať?" spýtala som sa znova. „Pôvodne som pýtala 50 centov, ale rozhodni sa, koľko dáš." Zalovila som v peňaženke a vytiahla 1 euro. „Bude to dosť?" pozrela som na ňu s otázkou. „Samozrejme," odvetila Aďa a skonštatovala, že dnes už zarobila 4 eurá.  „Pod tie kraťasy už nemusí mať nič oblečené," poradila mi.

Zasmiala som sa a pri odbiehajúcej dcérke som si uvedomila, že dnešný nákup sa práve skončil. Určite prídem aj nabudúce.

 

Erika Špitalik Šimkovičová

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?