Vstup do budovy som chvíľu hľadala. Železné, na hnedo natreté dvere (a ešte aj zboku) určite minul kopec mamičiek a pravdepodobne skončili ako ja, v miestnej knižnici. Ale trafila som, to bolo dôležité, aj mi prišla jedna mamina otvoriť. Spočiatku som chodievala do záhrady (keď mi nik neotváral na zvonenie na zvončeku, lebo v herni nebolo počuť) a toľko som na chodníku mávala a skákala, až si ma niekto cez okno všimol a otvoril mi.
Jedného dňa ma voľná gymnastika v záhrade prestala baviť, a keď som našla na nástenke malý papierik, že Macko hľadá niekoho ochotného (blbca, ako sa niekedy titulujem, ale to môžem iba ja, resp. môj manžel :) na fundraising, tak som sa prihlásila u Lenky. Síce u tej druhej Lenky, ale to nevadilo, lebo ona ma nasmerovala na Lenku správnu. Na otázku, že či mám skúsenosti, som sebavedomo odvetila, že nejaké mám, (to, že boli tak 10 rokov staré, našťastie nikoho nezaujímalo). A bola som prijatá, asi aj preto, že som bola jediný uchádzač.
Hneď som mala obrovské šťastie, lebo som od Aďi D. dostala nejaké tipy na nadácie, ktoré práve otvárali grantové kolá. Dík, Aďi, dík, a ešte raz dík, lebo ak by si mi neporadila pred štyrmi rokmi, tak možno doteraz gúglim a zisťujem, kto, aké granty a dotácie poskytuje. Spočiatku ma neuveriteľne udivovalo, že na poradách (veľmi akčných - veď treba aktívne diskutovať, robiť zápis, dozerať na dieťa...) vládla lepšia disciplína a odborná úroveň, ako v niektorých komerčných firmách. Takmer hneď som pochopila, že dobrovoľníkov materských, či rodinných centier tvoria matky, ktoré musia „žonglovať" neustále s viacerými loptičkami (deti, manžel, ďalšia rodina, dobrovoľníctvo, ich vlastné hobby atď.) a preto sú veľmi efektívne. Nejeden manažér by sa mohol inšpirovať na tému time manažment. Cenné rady sa priam povaľovali okolo, takže som ich zbierala a zapisovala, aby som ich mohla použiť.
Veľmi ma povzbudilo, keď moja prvá žiadosť o grant bola úspešná (nebudem písať, od koho ho Macko dostalo, aby ma nik neobvinil z prílišného PR). Iste, časom prišli aj neúspešné žiadosti, ale našťastie tých úspešných bolo a je dostatok na to, aby ma od písania projektov úplne neznechutili. O tom, aké odborné vedomosti dokáže matka na materskej získať , napríklad koľko kubíkov zeminy sa vmestí do Tatrovky, ako ohlásiť „otvorenie" mreže na stavebný úrad, či je treba ohlásiť na miestnom úrade lampiónový sprievod, alebo nie, možno napíšem nabudúce.
Kristína Lipovská
